Celý článok na: switcher.sk
Stanko je nový slovenský film zachytávajúci životy dvoch ľudí z okraja spoločnosti. Tento film sa zaraďuje do kategórie “Roadmovie” – čo je žáner, pri ktorom sa hlavné postavy deja dostávajú z bodu A do bodu B zväčša pomocou motorového vozidla, pričom príbeh zachytáva všetky dobrodružstvá, ktoré sa im počas jazdy prihodia. Stanko je zároveň aj prvým slovenským filmom tohto žánru.
Táto snímka je prvým celovečerným filmom režiséra Rastislava Boroša, ktorý sa tiež podieľal na vytvorení scenára Kriminálky Staré Mesto a je autorom námetu pre seriál Labyrint. Rasťo Boroš však nie je sám, kto sa na tvorbe filmu podujal. K spolutvorcom patria: Barbara Harumová Hessová (producentka), Peter Harum (strih), Ivo Miko (kamera), David Kollar (hudba) a Lukáš Kasprzyk (zvuk).
Bližšie informácie ohľadom tohto filmu nám prostredníctvom rozhovoru sprostredkovala jeho producentka Barbara Harumová Hessová.
1. Kto to STANKO je a prečo názov filmu nesie jeho meno?
Stanko je meno hlavnej postavy filmu a je inšpirované skutočnou osobou. Od pôvodného zámeru nakrútiť dokumentárny film o tomto človeku režisér a scenárista Rasťo Boroš upustil, aby mu neublížil a tak sa ním inšpiroval pri písaní hraného príbehu.
2. Mohli by ste nám aspoň z časti objasniť o čom príbeh je?
Stanko je tulák, zlodejíček, ktorý sa pretĺka, nič poriadne nerobí a keď sa ocitá v ohrození a na hrane zákona, dostane poslednú pracovnú príležitosť od svojho chlebodarcu Paola. Musí doviezť dievča zo Slovenska do Talianska. Stanko netuší a neskôr radšej ani nechce vedieť, ako dievča dopadne. Musí splniť úlohu. Je pevne rozhodnutý aspoň raz v živote spraviť niečo poriadne. Cesta sa mu však nečakane skomplikuje. S dievčaťom, ktoré mu malo len poslúžiť ako prostriedok ku šťastiu, sa spriatelí.
Je to príbeh zo súčasnosti v žánri tragikomickej roadmovie inšpirovaný životom reálnych ľudí. Príbeh sa témou dotýka obchodu s dievčatami, no rozpráva v prvom rade o priateľstve, o univerzálnom pute medzi dvoma ľuďmi z okraja spoločnosti.
3. Prečo ste sa rozhodli práve pre žáner Roadmovie?
Roadmovie znamená príbeh na ceste. Aby bolo možné vykresliť a zaznamenať vývoj vzťahu medzi dvoma ľuďmi, pre toto bolo vhodné ich sledovať v jednom priestore, v aute, putujúc neznámou krajinou.
4. Čerpali ste inšpiráciu z nejakých už natočených filmov toho istého žánru?
Prirodzene ako absolventi VŠMU máme napozerané rôzne žánrové filmy, takže chtiac, či nechtiac sme ovplyvnení filmami, ktoré už v minulosti vznikli. A aj roadmovie má svoje zákonitosti pri spôsobe filmového rozprávania a to sme sa snažili dodržať.
5. Akým spôsobom ste vyberali hercov?
Scenárista si v rámci štipendia spravil casting na nehercov – predstaviteľov hlavnej dievčenskej postavy a postavy Marcela v širšom okolí svojho rodného mesta Rimavskej Soboty. Hlavná mužská postava Stanko – bola jasná od samého začiatku. Peter Kočan, absolvent herectva v Banskej Bystrici hral v študentskom filme Romana Fábiana, na ktorom Rasťo Boroš scenáristicky spolupracoval a odtiaľ sa poznali. Kočan so stvárnením postavy Stanka súhlasil, no v skutočnosti v tom čase ani neveril, že by sa tak na naše pomery “šialený film” vôbec niekedy realizoval.
Postavy nehercov v Taliansku sme hľadali počas obhliadok, vo fáze vývoja projektu. Väčšinu z nich sme však neskôr museli vyhľadávať nanovo priamo v Taliansku už počas nakrúcania a za https://eteh.com.ua pochodu. Pôvodne dohodnuté epizódne postavy z rôznych dôvodov vybuchli,takže sme často točili do večera a po zotmení.
Rasťo s talianskou asistentkou Mirellou oslovovali ľudí v baroch a na uliciach, na miestach, kde sme nakrúcali. Myslím, že ľudia zaznamenali pozitívnu energiu, ktorá z nás šla, z nášho malého tvorivého tímu a aj preto sa rozhodli s nami do toho ísť. Rovnako sa pre vec nadchli a boli ochotní nám nezištne pomáhať aj formou účinkovania vo filme.
Niektoré situácie sa nakrúcali skrytou kamerou, aby sme docielili čo najväčšiu autenticitu. To bolo pre herca Petra Kočana asi najťažšie, práve preto, že kládol ľuďom rôzne otázky a zažíval niekedy nečakané reakcie. Následne sme ľudom prezradili, že ide o nakrúcanie a vypýtali sme si ich súhlasy. Hercami sa tak stávali aj bežní ľudia na uliciach.
6. Ako dlho ste na filme pracovali?
Vývoj filmu prebiehal niekoľko mesiacov a spočíval v dôkladnej príprave povolení na nakrúcanie na Slovensku i v Taliansku, v obhliadkach v Taliansku a castingu postáv. Samotné nakrúcanie bolo realizované v r. 2012. Počas nakrúcania sme prešli trasu od Rimavskej Soboty až po stredné Taliansko.
Prešli sme regióny severného a stredného Talianska – Friuli Venezzia Giulia a Abruzzo. Len v samotnom Taliansku sme prešli vyše 5000 km. Počas cesty sa prihodilo takmer všetko, čo sa prihodiť mohlo, vrátanie pokazeného auta, veterána, ktorý hrá vo filme jednu z hlavných rolí.
Nízkonákladovosť projektu a minimálne zloženie štábu nám síce zdanlivo umožnili tvorivú flexibilitu a slobodu počas presunov pri nakrúcaní roadmovie, no paradoxne spôsobili i ťažší priebeh samotnej výroby, čo sa premietlo aj do dlhšej a komplikovanejšej práci v strižni a vo zvukovej postprodukcii, tá trvala s prestávkami ďalšie tri roky.
Stanko mal svetovú premiéru na medzinárodnom filmovom festivale vo Varšave a českú premiéru na Febiofeste v Prahe. Do slovenských kín vstupuje 14.4.2016. Takže s prestávkami výroba filmu trvala približne tri a pol roka.
7. Aký bol váš rozpočet?
Vývoj, realizácia a distribúcia filmu Stanko bola podporená Audiovizuálnym fondom. Film bol podporený v rámci programu Minimal, ktorý sa zameriaval na podporu vzniku žánrového filmu a filmov debutujúcich autorov. Podmienky tohto programu boli nastavené na rozpočet do 150 000 eur aj so spolufinancovaním.
Produkcia filmu však bola podporená ešte nižšou sumou, 124 000 eur, čo je naozaj minimum aj na nakrúcanie hraného dlhometrážneho filmu na Slovensku. S nakrúcaním v zahraničí v drahej krajine sa náklady ešte navyšujú a podmienky sťažujú, ale som hrdá na to, že sme to i napriek zložitým podmienkam zvládli.
8. Už v ukážkach je vidno, že kvalita záberov je úžasná. Aké vybavenie ste pri natáčaní používali?
Od samého začiatku bol súčasťou tvorivej koncepcie projektu plán využívať veľmi ľahkú techniku na nakrúcanie, aby sme pri množstve presunov na veľké vzdialenosti boli dostatočne flexibilní. Nakrúcali sme na zrkadlovku Cannon s množstvom optík a príslušenstva. Poskytoval nám optickú rôznorodosť a menšiu hĺbku ostrosti, čo bol východzí bod pre prácu kameramana a jeho vizuálne spracovanie.
Najväčšou devízou tejto techniky bolo menšie časové obmedzenie a nižšie náklady, čo pre nás v konečnom dôsledku znamenalo možnosť viacerých natáčacích dní. Napriek čo najjednoduchším technologickým riešeniam sme mali mikrobus naplnený technikou až po strop, ale neťahali sme so sebou kamión svetiel ani žiadnu ťažkú snímaciu techniku.
Vo väčšine prípadov kameraman pracoval s prirodzeným svetlom. Zvolenie správneho uhlu kamery a využitie odrazných dosiek muselo vo väčšine prípadov vystačiť. O to viac sme vyhľadávali denné a prirodzené atmosféry. Čo sa týka umelého osvetlenia, mali sme k dispozícii dve štvorcové ledkové svetlá prerobené z batériových na akumulátorové zdroje a rôzne iné zlepšováky.
Výsledný efekt sa doťahoval počas gradingu v postprodukcii.
9. Aká dlhá bola doba natáčania?
Nakrúcali sme 15 dní na Slovensku a 30 dní v Taliansku.
10. Prečo ste sa rozhodli práve pre Taliansko? Aké iné miesta ste kvôli natáčaniu navštívili?
Taliansko bolo krajinou, v ktorej sa pohyboval aj človek, ktorý bol scenáristovou inšpiráciou pri písaní príbehu a cudzia krajina vo filme znamenala neznáme prostredie pre obe postavy, ktoré si k sebe hľadali cestu. Pôsobila ako prostriedok na ich zblíženie.
Nakrúcali sme aj v “meste duchov” L’Aquila alebo Santo Stefano di Sessanio, mestách silne zasiahnutých zemetrasením, kde budovy boli poprepichované spevňovacími tyčami skrz na skrz, bez ľudí, ale aj v malebných mestečkách plných života a starých chrámov ako L’Aquileia.
Nakrúcali sme pri mori na severe (vyhliadka v Terste, Sistiana, Duino, Fossalon di Grado) pri mori v strede na východnom pobreží (San Vito Chietino), ale aj v pohoriach a národných parkoch – napr. Grand Sasso. Na Slovensku sme nakrúcali v mestách a okoliach miest Poltár, Rimavská Sobota, Hnúšťa, Lučenec i v Bratislave.
11. Aké mal zatiaľ film ohlasy? Ste s nimi spokojní?
Stanko bol uvedený na MFF vo Varšave, kde sme mali pozitívne divácke ohlasy. V Čechách na Febiofeste sa diváci zabávali najmä na výrazoch, ktoré im vzhľadom na čoraz viac prehlbujúce sa jazykové rozdiely zneli komicky a Stanka už o pár dní čaká uvedenie na festivale Finále Plzeň.
Keď pracujete ne jednej téme niekoľko rokov, postupne strácate odstup od filmu a je veľmi ťažké vnímať ho ako nezainteresovaný divák. My máme náš film radi. Je to ako dieťa, ktoré pipláte a je vaše za každých okolností. Sme veľmi zvedaví, ako film príjmu diváci na Slovensku.
12. Je STANKO prvý film, ktorý ste produkovala alebo ich máte na konte viac?
V čase keď som končila štúdium na VŠMU, robila som okrem množstva krátkych filmov aj na koprodukcii za VŠMU na celovečernom hranom filme, komédii z petržalského prostredia s názvom Veľký rešpekt (2009, r. Viktor Csudai) a za zmienku stojí aj medzinárodne festivalovo úspešný krátky dokument Arsy-Versy (2009, r. Miro Remo) a neskôr aj dokument o hudobnom festivale Pohoda 2010.
Producentsky som realizovala dlhometrážne dokumentárne filmy Súď ma a skúšaj (2013, r.Iva Kúšiková) o deportácii mníšok do pracovných táborov v 50. rokoch. , film Zdenka (2013, r.Iva Kúšiková) o živote sestry Zdenky Schellingovej, ktorú blahorečil Ján Pavol II., film Comeback (2014, r.Miro Remo) o recidivistoch z jednej z najstráženejšich väzníc na Slovensku ako aj Tak ďaleko, tak blízko (2014, r. Jaro Vojtek) o živote rodín s autistickými deťmi. V prípade posledných dvoch filmov išlo o časozberné 6 – 7 ročné projekty.
Stanko je mojím celovečerným hraným producentským debutom.
13. Akí partneri vám s realizáciou filmu pomohli?
Príprava projektu pred nakrúcaním trvala niekoľko mesiacov a pre jazykovú bariéru bola pomerne komplikovaná. Možnosti bezproblémového nakrúcania sme museli dôkladne ošetriť prostredníctvom miestnych Film commision, ktoré nám dali rady a odporúčania. Finančne nás však nepodporili. V tom čase som sa uchádzala o podporu zo strany RTVS, ktorá projekt odmietla.
Oslovila som množstvo súkromných spoločností, no žiadna z nich v konečnom dôsledku do projektu nevstúpila. Nikto nášmu filmu neveril. Napriek tomu som sa predstavy o realizácii tohto projektu nechcela vzdať. Vzhľadom na odhodlanie štábu, pozitívnu tvorivú energiu a časové možnosti sme nechceli a s odstupom času už ani nemohli výrobu ďalej odkladať. Nakrúcanie prebehlo s minimálnym zložením štábu a vďaka programu Minimal.
Bez podpory Audiovizuálneho fondu by tento film nemohol vzniknúť.
14. Na Slovensku sa filmu dočkajú ľudia tento pondelok na Týždni slovenského filmu. Uvidíme film aj v kinách?
Áno film mieri do kín od štvrtka 14.4.2016 a bude v distribúcii viacsálových kín Cinemax ako aj jednosálových kín a filmových klubov. Všetky projekcie postupne budú pribúdať na webstránke filmu www.filmstanko.sk, kde si ich diváci môžu pohodlne vyhľadať podľa jednotlivých miest.
15. Uvažujete s tímom nad ďalším filmom alebo si dávate pauzu?
Každý z nášho tvorivého tímu pracujeme paralelne na viacerých filmových projektoch aj s inými spolupracovníkmi.
Bohužiaľ, nízkorozpočtové podmienky financovania neumožňujú tvorcom taký “luxus”, aby sa mohli venovať len jednému filmu a potom si dali pauzu. Viacerí z nás majú aj ďalšie, iné práce, aby sme sa mohli venovať tomu, čo máme radi a to je film.
V súčasnosti mám rozpracované ďalšie dva dokumentárne filmy. Antropologickú dokumentárnu snímku Zatopené o osude jednej rodiny a budovy kaštieľa z Parížoviec na pozadí dejinných udalostí na Slovensku (r.Soňa Lutherová) a dokumentárny film Parlika o afgánskej žene političke, bojujúcej za ženské práva v Afganistane (r. Sahraa Karimi).
Zaujímavostí z nakrúcania:
- Slovenská časť sa nakrúcala v Rimavskej Sobote, Poltári, Lučenci, Hnúšti a v okolí týchto miest.
- Talianska časť sa nakrúcala v rôznych prírodných parkoch, pohoriach, chránených územiach. Boli to desiatky destinácií, pričom na každú bolo treba vybaviť špeciálne povolenie.
- Štáb sa presúval od severu Talianska cez mestá a územia Pontebba, Fossalon di Grado, Sistiana, Terst, L’Aquileia, Grand Sasso, L‘Aquila, Avezzano, Santo Stefano di Sessanio, Národný park Grand Sasso a Monti Della Laga, Celano, Castel del Monte, Paterno, Marina di San Vito Chietino (až po stred Talianska) (Regióny Friuli Venezzia Giulia a Abruzzo)
- Okrem hercov a epizódnych postáv tvorilo štáb len 9 ľudí, ktorí mali okrem svojich profesií rôzne kumulované funkcie.
- Len v talianskej časti nakrúcania precestoval štáb vyše 5000 kilometrov.
- Štáb nakrúcal na vlastnú zodpovednosť aj v “meste duchov” L’Aquila alebo Santo Stefano di Sessanio – mestách silno zasiahnutých zemetrasením. Štvrte boli opustené a budovy spevnené skrz naskrz obrovským lešením.
- Jedného rána štáb na parkovisku v Taliansku nenašiel filmové auto, vlečku, ani ťahacie auto. Celú súpravu polícia odtiahla do vyše 100 km vzdialeného mesta. Dôvod: každý utorok doobeda sa na parkovisku organizoval miestny trh.
- Asistenka pre nakrúcanie v Taliansku vedela len po anglicky a po taliansky. Keďže Taliani zväčša komunikovali len v taliančine, celá komunikácia pri nakrúcaní prebiehala zo slovenčiny cez angličtinu do taliančiny a naspäť.
- Vo filme sa hovorí po slovensky, po taliansky, po francúzsky a po anglicky.
- Vo filme vystupujú postavy rôznych národností: Slovák, Talian, Maročan, Juhoafričan, Ukrajinec, Francúz, Angličan.
- Nakrútilo sa 60 hodín materiálu a v priebehu 3 rokov vzniklo viac, než 30 verzií strihu filmu.
- Peter Kočan – predstaviteľ hlavnej postavy vo filme rozpráva plynulo po taliansky, v skutočnosti po taliansky vôbec nevie.
- Od obeda približne do 16-tej hodiny nebolo možné v Taliansku nič vybaviť, pretože bola siesta.
- Okrem hlavného hrdinu boli všetky ostatné postavy neherci, pričom nikto z účinkujúcich nečítal scenár.
- Niektoré scény boli dokonca nakrúcané skrytou kamerou. Vďaka tejto koncepcii sa podarilo zaznamenať mnohé neopakovateľné situácie, aj keď o to náročnejšie sme to mali potom v postprodukcii.
- Legendárne BMW E12 sa po nakrútení slovenskej časti filmu neopraviteľne pokazilo. Štábu sa podarilo zohnať takmer rovnaké BMW. Aby sa nepokazilo aj to, pri presunoch bolo prevážané na vlečke a štartovalo sa len pri nakrúcaní. Napriek tomu sa aj to pokazilo a žiaden miestny servis nemal k dispozícii potrebné súčiastky na opravu. Nakrúcanie zachránili nadšenci z českého BMW klubu, ktorí pricestovali do Talianska s chýbajúcou súčiastkou.
Za tento rozhovor chcem producentke filmu Barbare Harumovej Hessovej ešte raz veľmi pekne poďakovať. Film Stanko sa v kinách bude premietať už od štvrtka 14.4.2016. Určite by ste si tento nový kúsok slovenskej kinematografie nemali nechať ujsť.
Autor: Timotej Mikloš
Celý článok na: http://switcher.sk/stankointerview/
